Zajtra, zajtra, len nie dnes…

 

Prokrastinácia

Dôverne ju pozná väčšina ľudí. Povedané slovami Napoleona Hilla „Prokrastinácia je keď, odkladáme na pozajtra veci, ktoré mali byť hotové predvčerom.“ Jej názov odvodzujeme z latinského „pro crastinus“, čo voľne preložené znamená „na zajtrajšok“.

Dlhodobo chceme dosiahnuť určité ciele, ale krátkodobo robíme celkom odlišné veci. Ak sa máme rozhodnúť medzi tým, čo je okamžite nepríjemné a tým, čo bude v budúcnosti skvelé, často sa príliš sústredíme na prítomnosť a obetujeme budúcnosť.

Problém sebaovládania nie je nový. Potýkali sa s ním už Adam a Eva. Ktorá rozumná bytosť by sa vzdala večne blaženého života v raji výmenou za jablko?

Ako Adam a Eva čelíme mnohým pokušeniam. V súčasnej modernej dobe sa čoraz viac vecí usiluje o našu pozornosť. Je také lákavé podľahnúť zvodom internetu miesto písania správy šéfovi. Pozrieť si správy v televízii či novinách, veď ponuky pre zákazníkov možno napísať i popoludní. I upratovanie zrazu získa na atraktivite, ak študenta čaká písanie diplomovej práce.

Som leňoch alebo prokrastinátor?

Fenomén prokrastinácie má úzky vzťah s vývojom našej spoločnosti, ktorá je orientovaná na výkon. Vychádzajúc z predpokladu, že výkonní jedinci bývajú obvykle úspešní, možno podľa tejto tézy považovať prokrastinátorov za neúspešných. Je to však skutočne tak?

Prokrastinácia je najčastejšie považovaná za druh lenivosti. Nielen, že sa ako lenivec cíti prokrastinátor, ale za leňocha ho považuje i jeho okolie. Oba pojmy nemožno stotožňovať. Dokazuje to fakt, že prokrastinujeme vtedy, keď nám na niečom záleží.

Môže to byť úloha, ktorá je vnímaná ako nepríjemná, bezvýznamná, alebo obťažujúca. Bola nám však zadaná autoritou úradu alebo šéfa s pevným stanovením termínu splnenia. Zadanie vyvoláva dojem kontroly, alebo problém s prijatím autority.
Na druhej strane môže byť prokrastinácia spojená s pocitom preťaženia a prerastania vecí cez hlavu. Jednoducho nevieme kde začať. Pochybujeme o svojich možnostiach a skúsenostiach, schopnosti danú úlohu vôbec zvládnuť. Máme nereálne predstavy a očakávania o dokonalosti, sami si vytvárame na seba tlak a následne sa obávame zlyhania. Niekedy môže byť práve obava o úspech spúšťačom prokrastinácie. Predpokladaný úspech sa môže spojiť s tlakom okolia, prehnanými vlastnými očakávaniami, zodpovednosťou a mierou dokonalosti.

Odkladanie ako pozitívum

Ako žiadúca forma správania môže byť prokrastinácia chápaná predovšetkým v dvoch prípadoch. Tým prvým je vyvarovanie sa unáhleným záverom a rozhodnutiam – všetci poznáme ľudovú múdrosť Ráno múdrejšie večera. Druhým prípadom je prokrastinácia ako funkčná súčasť tvorivého procesu. V určitej fázi projektu alebo úlohy sa vedome rozhodneme problém opustiť – odložiť ho. Tým, že sa uvoľníme a myšlienkami odbočíme inam, správne riešenie sa náhle vynorí vo forme AHA efektu. Oba tieto procesy sa odohrávajú na základy vlastnej racionálnej voľby v protiklade s prípadmi, keď je prokrastinácia vnímaná ako negatívny prvok.

Nie ste v tom sami

Prokrastinujeme v určitej miere všetci a všetci si v sebe nesieme schopnosť nad prokrastináciou vyhrať. Môže nám byť malou útechou, že s ňou mali problémy i velikáni svetovej literatúry. Bojovali s ňou vcelku kurióznym spôsobom a súdiac podľa rozsahu ich diela, celkom úspešne.

Victor Hugo si vymyslel vlastnú metódu. Svoje romány písal nahý. Hugo žiadal svojho sluhu, aby mu schoval všetko oblečenie, takže nemohol utekať od písania a túlať sa po vonku.

Douglas Adams, autor Stopárovho sprievodcu po galaxii, trávil celé hodiny vo vani a povaľovaním sa v posteli vymýšľajúc kreatívne výhovorky pre svojho vydavateľa, prečo mu nemôže odovzdať ani prvý náčrt svojej novej knihy.

My ostatní môžeme použiť i iné, efektívne metódy.

Ako sa s ňou popasovať?

  • Nájdite dôvody prečo

Skôr než sa pustíte do práce, vezmite si do ruky pero a papier. Chvíľku premýšľajte a potom si poznamenajte skutočné dôvody, prečo prácu chcete urobiť a čo tým získate. Počas plnenia úlohy, keď máte pocit, že ju chcete odložiť, sa ku svojim spísaným dôvodom vráťte.

  • Zorganizujte si čas

Môže zdať, že človek pod stresom pracuje efektívnejšie. Výskumy však preukázali, že to nie je pravda. Krátkodobo sa síce výkonnosť zvýši, taký stav ale nie je dlhodobo udržateľný. Prokrastinácia ohrozuje psychickú pohodu, ktorá sa neskôr môže prejaviť i na zdraví. Zadeľte si čas tak, že túto skutočnosť budete mať na zreteli.

  • Zadanie od autorít

Zistite si, čo sa stane, ak prácu neodovzdáte včas. Jej záverečný termín si dajte potvrdiť od autorít, akými sú úrady, šéf či dôležitý zákazník.

  • Koncentrácia

Nesústredenosť na úlohu a jej dokončenie sú jedným z hlavných problémov. Všímajte si, kedy sa prestávate sústrediť a príčiny odstráňte. Pokiaľ sa Vám ich podarí prekonať, polovica výhry je už vaša.

  • Zbavte sa zbytočností

Zbavte sa vecí, ktoré vás rozptyľujú. Často to býva najväčším problémom ľudí pracujúcich či študujúcich doma. Veľmi ľahko sa podlieha čaru televízie, kuchyne či internetu. Z pracovného stola odstráňte všetky zbytočné veci. Ak to je možné, odpojte sa i od internetu a vypnite telefón. Dostatočná úroveň kontroly podnetov z vonkajšieho prostredia má pozitívny vplyv na výkon.

Rada na záver

Neprokrastinujte boj proti prokrastinácii. Skúste pomenovať svoje problémy. Ak nájdete ich príčinu práve v prokrastinácii, s ktoru si sami neviete poradiť, neváhajte a objednajte si konzultáciu s odborníkom na túto problematiku.

PhDr. Petra Drozdová – de la Fére

www.via-nova.sk

About the author: vianovaadmin